Pred začatím stavby jazierka

Uvažoval som hneď na začiatku kam umiestnim filtráciu. Pred 20 rokmi, keď som moje jazierko staval, neboli možnosti tak veľké ako dnes. Dôležitá je kapacita a kvality filtrácie. Môj prípad je trochu špecifický, ja používam vodu z jazierka na polievanie bonsajov. Takže nejaké živiny v nej navyše, ma neznepokojujú. Ak chcem úplne priezračnú vodu tak filtrácia musí mať dostatočný objem a technológiu schopnú odstrániť všetko, čo v jazierku nemá byť.  Iba tak budem môcť z brehu sledovať mojich miláčikov pod hladinou. Ak nechcem bojovať s priehľadnosťou vody, mal by som sa rozhodnúť, koľko v mojom jazierku bude Koi a dodržať to. Aké krmivo budem používať. Ako a kedy budem kŕmiť. Dodržať optimálne množstvo krmiva, aby Koi rástli, ale netučneli. Nechcem byť predsa otrokom jazierka.

Ak chcem mať v jazierku rastliny, uvažujem už pri projekte kde. Koi často rastliny spásajú. Ak bude návrh zlý, potom sa budem iba bezmocne dívať ako rastliny ničia. Rastliny potrebujú živiny. Buď budem mať skvelé rastliny alebo skvelú vodu, naraz to nejde. Určím si prioritu hneď na začiatku.

Ako teda bude vyzerať moje jazierko? Rozhodnúť sa môžem podľa architektúry domu. U mňa bola základným návodom. Koi je jedno aký má jazierko tvar. Nechcel som stavať zimnú chovňu, preto má moje jazierko na juhozápade Slovenska hĺbku 180 cm a Koi v ňom i zimujú. Hlbšie ako 220 cm si myslím ani nemá zmysel. Jazierko s Koi i v zime má mať hlbokú vodu na ploche, na ktorú sa v ňom chované ryby zmestia. Pre Koi v počte 20 až 25 kusov veľkosti okolo 50 – 60 cm by mohla stačiť plocha dna s hlbokou vodou okolo 3 m². Hĺbka 180 cm by mala stačiť aj pre teplé letné dni, aby sa počas nich voda príliš neprehriala. Aj keď prúdenie vodu v lete pod vplyvom filtrácie veľmi intenzívne premiešava. Mal som možnosť postaviť jazierko tak, aby zhruba tretina z neho bola počas najteplejších hodín dňa v tieni. Mojim susedom nevadil hlučnejší kolorit jazierka, tak som vybudoval dva vodopády. Už pri príprave som tiež uvažoval, kde bude do vody privádzať vzduch. To môže byť v noci tiež pomerne hlučná vec a ak by som sa nestretol s pochopením doma, prípadne u susedov, bol by to tiež dôvod na spory. Uvažoval som tiež ako ochrániť svoje ryby pred mačkami a to mačku nechovám. Nechcel som budovať jazierko, ktorého hladina je o 20 až 30 cm pod úrovňou terénu, aby mačka na Koi vo vode nedosiahla. Pritom mačiek sa v okolí vyskytuje veľmi veľa. Preto som uvažoval o kolmých stenách jazierka, aby ryby mohli mačke uniknúť dolu. Plytčiny som v jazierku vytvoril ako dva potoky dlhé spolu 25 metrov, šírky a hĺbky 60 cm. Dnes by som šírku zväčšil (+20 až 30cm), ale vtedy mi to nenapadlo. Tým som vytvoril plytčiny s pomalým prúdením vody, čo umožňuje rybám vystaviť sa slnečným lúčom, ale tak, že sa ich pokožka nedostane nad hladinu a preto nebude poškodená slnkom. Ryby tieto potoky milujú od skorej jari do neskorej jesene. Na plytčinách umiestňujem aj vodné rastliny v košoch a tak sa dajú vyzdvihnúť k hladine podľa potreby. Kôš chráni korene rastliny i vlastnú rastlinu pred Koi.

Jazierko som sa rozhodol postaviť trvanlivé. Betónové steny a dno s bazénovou fóliou. Prvá fólia mi vydržala 17 rokov. Keďže používam stále pôvodnú filtráciu, nemám na jazierku doma žiadny bubon, ale „iba“ štrbinový filter, vortex a osem komôr s filtračným materiálom, japonské rohože a filtračné keramické valčeky.  Záležalo mi na povrchovej ploche filtračného materiálu, na ktorej sa vytvorí bakteriálny biofilm, ktorý odstraňuje čpavok a mení NO₂ na NO₃. Moje jazierko o veľkosti 22 m³ má objem filtra 3,5 m³. Samozrejme aj UV lampu (55W), odstraňovač bielkovín (odpeňovač), zdroj vzduchu a ozónu, ten používam v odpeňovači. Väčší objem filtrácie nie je nikdy na škodu. Voda sa tak dostane do styku s väčšou plochou biofilmu. Ak má chovateľ chuť investovať, môže si kúpiť aj novšie technológie, kde často biológiu nahrádza mechanika. Pomerne novou je technológia odstredivka. Je veľmi účinná, cenovo náročnejšia, sama o sebe ale kvalitnú vodu nezabezpečí. Bez dostatočnej plochy biofilmu to proste nepôjde. Rastliny spotrebujú okrem iného veľké množstvo dusitanov a zlúčením fosforu, ktoré sa inak z vody odstraňujú iba veľmi ťažko (výmena vody to dokáže). Pri výbere rastlín som sa vždy zameriaval skôr na druhy domáce než exotické importy. Vyberal som si tie druhy, ktoré sú schopné produkovať biomasu aj vtedy, keď vo vode jazierka nie je veľa živín a teplota na jar iba pomaly stúpa a na jeseň rýchlo klesá. Rastliny by mali mať čo najdlhšie vegetačné obdobie.

Filtračný systém môže byť svojou podstatou gravitačný alebo čerpadlový. V čerpadlovej verzii sa pod tlakom vytváraným čerpadlom vháňa do filtra voda z jazierka a odtiaľ po absolvovaní filtračného procesu vyteká samospádom späť do jazierka. Do gravitačného filtra voda nateká samospádom a po filtrácii je čerpadlom hnaná späť do jazierka. Ideálne cez vodopád, čo najmä v lete je veľkým prínosom pre zvýšenie nasýtenia vody kyslíkom. Pri kyslíku takmer vždy platí, že čím ho je viac, tým je to lepšie. Vytvorenie možnosti vtoku vody do jazierka pod hladinou ocení každý chovateľ, najmä v lete a v noci, keď sa stretne s požiadavkou, aby ten „rybník“ v noci vypol. Ak chovateľ myslí aj na to, aby voda vytekajúca z filtrácie spôsobovala aj jej správne prúdenie v jazierku, je to skvelé. Odpad, najmä výkaly rýb, sa tak ľahšie dostane ku dnovej vpusti a putuje do filtrácie. Na podporenie tohto procesu je veľmi vhodné do dnovej vpusti priviesť hadicu na vzduch a na dnovú vpusť umiestniť vzduchovaciu membránu alebo vzduchovací kameň (tanier). Prúdenie vody smerom hore spolu so vzduchom umožní klesanie vody ku dnu popri stenách jazierka a toto tiež pomáha pri doprave nečistoty do dnovej vpuste. Toto v plnej miere platí pre konštrukciu „bazénové“ jazierko. Dnová vpusť v žiadnom prípade nemusí byť iba jedna. Špinu z hladiny pozberá skimmer. To je tiež vec, na ktorú sa nemá zabudnúť. Jeden i druhý systém má svoje výhody i nevýhody. Za vhodnejší je všeobecne považovaný gravitačný. Dodávanie vzduchu do jazierka môže byť klasicky kompresorom. Inou možnosťou sú trysky (Venturiho trubica), alebo vodopád s vlastným čerpadlom. Pri kolmých stenách jazierka to je jednoduché. V lagúnovom type jazierka to môže byť problém. Vzduchovanie vody v zime je samostatná kapitola. Vzduchovať sa dá iba vtedy, ak je teplota vzduchu nad 4°C, inak vodu ochladzujem studeným vzduchom. Mnohí to ale využívajú aj na zabránenie zamŕzania hladiny jazierka. Umiestnenie vzduchovacieho kameňa v zime nemá byť v hlbokej časti jazierka, aby prúd bublín nemiešal „teplú“ vodu nad dnom so studenou vodou na hladine. Primeraný počet rýb v jazierku kontinuálne vzduchovanie vody v zime nevyžaduje. Čím má voda nižšiu teplotu tým sa v nej kyslík lepšie rozpúšťa a ryby vtedy majú veľmi nízku aktivitu.

UV lampa, bez ktorej sa jazierko nezaobíde, zabezpečí vodu bez jednobunkových rias, to platí v lete, v zime sa nepožíva. Ozonizátor môže do určitej miery UV lampu nahradiť. Je ale dôvod chovať Koi v sterilnej vode? Ozón sa v súčasnosti používa na sterilizáciu pitnej vody (nahrádza chlór). Mnohé zariadenia používané v jazierkach boli konštrukčne riešené na tento účel. Spojiť ozonizátor  s odpeňovačom sa javí ako najlepšie riešenie. Dávku ozónu treba nastaviť veľmi opatrne. Ozón odfarbí vodu v jazierku a ryby sú potom v odfarbenej – priezračnej vode veľmi dobre vidieť.  Odpeňovač odstráni najmä bielkoviny rozpustené vo vode a výrazne tak zníži zaťaženie biologickej filtrácie. Voda do jazierka, ktoré má dobrú filtráciu sa dopĺňa v množstve, ktoré nie je žiadnou finančnou katastrofou, preto asi najjednoduchším riešením je používať na naplnenie jazierka i doplňovanie vody tú, tečúcu z vodovodu. Toto nie úplne platí pre jazierka, kde sú použité bubnové filtre, tieto pri oplachovaní nečistoty zo sita míňajú veľa vody. Chovateľ Koi by preto mal pamätať na privedenie vody až k jazierku a filtrácii. Pitná voda neobsahuje zlúčeniny fosfóru, dusitany ani dusičnany. Má často dobrú uhličitanovú tvrdosť a pH okolo 8 upravené vodárňou s použitím bikarbonátu sodného, zásaditá voda nerozožiera potrubia.

Radšej o výstavbe jazierka uvažujem o mesiac dlhšie než potom budem nákladne odstraňovať  chyby. Jazierko nie je lacná záležitosť a jeho vlastnenie v Japonsku je súčasťou statusu bohatého, úspešného muža.